spectral

Ich rozhovor nie je o móde, je to kultúrno-politický akt, kde sa predáva správny obraz sveta konzervatívnemu publiku. A je tu toľko protirečení, koľko má kôň zubov.

Obaja, moderátorka aj dizajnér, parazitujú na kultúrnom rozkole, ktorý predávajú ako „rozhovor o móde a živote“. V skutočnosti je to len predaj pocitu, že „tradícia je v ohrození, ale my sme tí, čo ju strážia“

Celé by sme to mohli nazvať „konzervatívny gay ako produkt.“

Hej Osman. Kritizuješ militantné LGBT hnutie, ale sám si s manželom oficiálne zobratý v Belgicku, pretože v Čechách to nebolo možné a potreboval si majetkové istoty. Nie je tvoja kritika gay-prideov a aktivizmu len pohodlným spôsobom, ako si udržať privilégium, ktoré sám využívaš, ale iným ho nedopraješ?

Laffita predáva svoju životnú skúsenosť z Kuby a svoj životný štýl ako „ten jediný správny“. Je to forma nostalgia dealera, ktorý idealizuje čas, kedy sa chlap choval ako chlap, hoci by v takom režime (na Kube alebo v Československu) ako gej nikdy nemohol verejne existovať.

„Ak si gay, si v posteli gay, to je tvoje. Ale pre verejnosť si chlap.“ A hneď nato hovorí o svojom manželovi, o ich spoločnom majetku v troch krajinách, o tom že mama volá manžela radšej ako jeho. To nie je súkromná vec. To je verejný život s partnerom. Teda — pre neho je v poriadku byť verejne gay, len tí ostatní majú byť ticho.

„Oženili sme sa kvôli majetku.“ Celých 30 minút hovorí o tom, že gay pridy sú zbytočné, práva nie sú potrebné, integrácia funguje aj bez legislatívy. A potom prizná, že on sám sa oženil nie z lásky, ale pretože bez manželstva by nemal prístup k partnerovi v nemocnici a nemohol by dediť majetok. Práva sú zbytočné, kým ich sám nepotrebuje.

„Nevidím dôvod bojovať za práva, ja som integrovaný.“ Integrovaný je preto, lebo je bohatý, slávny, oblieka manželky prezidentov a chodí na módne týždne. Integrácia cez privilégium nie je integrácia systému. Je to výnimka pre vyvolených.